Adresa úradu:

Obec Klin nad Bodrogom
č. 34
076 31 Streda nad Bodrogom

Telefón:

056/628 48 30

E-mail:

klinb@stonline.sk

Kostol


Najvýraznejšou stavbou v stredovekej dedine bol kostol. Stal sa kultovou stavbou, ale aj cirkevno-správnym strediskom. Už v rokoch 1332-1335, v čase vyberania pápežských desiatkov, bola v Kline farnosť, v ktorej pôsobil farár Tomáš (Thomas).
V roku 1334 sa v tejto oblasti uvádza „Archidyaconatus de Zemelen inter fluvios Tyze et Bodrog“. Kostol bol vybudovaný vo vzdialenosti 24 metrov od ľavého brehu Starého Bodroga. V inundačnom území na pravom brehu Starého Bodroga sa rozprestierajú Kováčske lúky. Kostol v Kline je najnižšie postavenou cirkevnou stavbou na Slovensku, leží v 98 m nadmorskej výške. Datuje sa na začiatok poslednej tretiny 13. storočia.

V súčasnosti kostol stojí už iba ako zrúcanina na severozápadnom okraji obce. Takmer v úplnosti sa zachovali všetky nadzákladové murivá presbytéria a lode, ba aj klenba svätyne.
Prvá etapa archeologického výskumu v Kline nad Bodrogom v roku 1988 bola zameraná na odstránenie závalu, preskúmanie presbytéria a zaniknutej sakristie. Začiatok výskumných prác bol zvlášť náročný, pretože celý interiér kostola bol do výšky 1 – 1,5 metra zavalený sutinou, spadnutým stropom a strechou. V priestore kostolnej lode rástli kroviská a štyri stromy.

Kostol je vybudovaný z lomového a riečneho kameňa spájaného vápnopieskovou maltou. 90-95 cm široké múry boli pôvodne na vonkajšej strane i v interiéri omietnuté. Najlepšie sú vypracované nárožia kostola, na ktoré sa použili väčšie kamenné kvádre.
Presbytérium je štvorcové, svätyňa je zaklenutá valenou klenbou. Pôvodné gotické okno s lomeným oblúkom na východnej strane je v súčasnosti zamurované, gotické okno v južnej stene presbytéria slohovo prebudované. Pastofórium – miesto na uschovanie Sviatosti oltárnej – je umiestnené po pravej – epištolnej – strane oltár. Gotické kamenné pastofórium je v hornej časti zdobené trojlaločným oblúkom.
Pri sondážnom prieskume sa na stenách svätyne odkryli fragmenty pôvodnej gotickej výzdoby. Objavené fragmenty, podmienečne datované do prvej polovice 14. storočia, poukazujú na prítomnosť maliarskej výzdoby, nemožno z nich však zatiaľ robiť žiadne závery o ikonografii. Neskoršie úpravy, vápenné vrstvy a nové omietky zničili výtvarné dielo gotického obdobia na stenách svätyne kostola.
Sakristia bola postavená súčasne s kostolom, na čo poukazuje jej základové murivo, vzájomne previazané so základmi presbytéria a kostolnej lode.
Sakristia mala pôvodne pultovú strechu. Interiér sakristie bol z východnej strany osvetlený štrbinovým oknom s kamenným ostením. Po zbúraní sakristie bolo okno sekundárne osadené do priestoru portálu s lomeným oblúkom, ktorý bol na vonkajšej strane zamurovaný.
Krstiteľnica bola symbolom nepoškvrneného lona Panny Márie, z ktorého sa krstenec znova narodil. Krstiteľnica – umelecky zhotovená nádoba na krstnú vodu – bola v kostole jedným z najdôležitejších liturgických predmetov. Najstaršou v oblasti dolného Zemplína je románska kamenná krstiteľnica z rozhrania 12. a 13. storočia, ktorá sa dnes nachádza na nádvorí pred kostolom ref. cirkvi v Zemplínskom Jastrabí. Druhá z najstarších krstiteľníc bola objavená v zásype lode ranogotického kostola v Kline nad Bodrogom. Vyhotovená je z jedného kusa kameňa. Pochádza z prvotného vybavenia ranogotického kostola a je tiež dokladom farských práv kostola. K zaujímavým nálezom patrí aj 63 cm vysoké torzo renesančnej kamennej krstiteľnice z obdobia okolo roku 1600.

Takmer šesť storočí stál kostol bez podstatných stavebných zmien. Terajšia podoba kostola je však výsledkom dvoch stavebných etáp. Správy o stavebných úpravách sa zachovali až z 19. storočia: v roku 1849 bol kostol reštaurovaný 1877 renovovaný, 1895 reštaurovaný. V interiéri pribudli nové piliere a polkruhové oblúky, prebudovala sa oltárna menza. Klasicistický boli upravené okná a empora, sakristia sa zbúrala. Posledné úpravy z roku 1895 už neovplyvnili charakter stavby. Postavením drevenej vežičky s lucernou a zvonovou helmicou bol architektonický vývoj kostola ukončený.

Pri prestavbách kostol sa často menilo aj zasvätenie. Situáciu v Kline komplikujú mladšie stavebné úpravy. V prípade klinského kostola sa uvádzajú až tri patrocíniá: zjavenie Pána, sv. Anton a sv. Anna (aj keď kostol ako cirkevne funkčný objekt bol uzatvorený ešte v dobách Rakúsko-Uhorska, na nádvorí pre zrúcaninou kostola sa každoročne vo sviatok Anny koná odpustová slávnosť).

Prečo však došlo k zániku kostola?

Umiestnenie kostola na brehu Bodroga a časté záplavy až do výšky jedného metra narúšali statiku stavby. Na rozhraní 19. a 20. storočia bol kostol už vo veľmi zlom stave, s veľkými trhlinami na viacerých miestach. Strop sa po čase zrútil. V roku 1907 bol kostol uzatvorený. Vody Bodroga bývali postrachom obyvateľov Klina až donedávna. Pri jednej z najväčších povodní v jeseni 1974 boli obyvatelia obce evakuovaní. Pri tejto povodni sa veľa domov poškodilo, 16 z nich bolo nutné zbúrať. Tak sa stalo, že zrúcanina kostola sa v súčasnosti už nenachádza v strede, ale na samom okraji dediny.

Kvôli naliehavosti archeologického výskumu stredovekého kostola v Malej Bare boli výskumné práce v Kline nad Bodrogom prerušené. Pokračovanie výskumu v areáli zrúcaniny rímskokatolíckeho kostola vyžaduje tiež skutočnosť, že v jeho susedstve sa nachádzajú základy ďalšieho zaniknutého kostola zo 16. storočia ktorý patril reformovanej cirkvi.

O počte veriacich sa zachovali údaje z roku 1904? Z celkového počtu 256 obyvateľov Klina bolo 80 rímskokatolíckeho, 70 gréckokatolíckeho, 100 helvétskeho a 6 židovského vierovyznania. Uvádza sa, že príslušníci helvétskeho vierovyznania majú vlastný kostol. Po pričlenení južných oblastí Slovenska k Maďarsku reformovaný kostol rozobrali Maďari a jeho zariadenie odviezli do Felső-Berecki.